Anotácia: Touha po lahodných chutích ovlivnila běh lidských dějin. Rob Dunn a Monica Sanchezová nabízejí nový pohled na to, proč nám jídlo přináší radost. Jak chuť přispěla ke vzniku prvních nástrojů, jaký mohla mít vliv na vyhynutí dávných velkých savců a jak se podílela na evoluci nejchutnějších a nejtučnějších plodů na světě? Dozvíte se o chuťových receptorech, o nichž jste ani netušili, že je máte, zjistíte, jak fermentovat mastodonta, jak paleolitické umění souvisí se sýrem, proč se podvědomě vyhýbáme hořkému a naopak milujeme sladké a slané, a mnoho dalšího. V knize Lahoda. Evoluce lidských chutí se prolínají příběhy s nejnovějšími vědeckými výzkumy provedenými u primátů i lidí; kniha se zevrubně zabývá historií chuti, která ovlivnila vývoj člověka a formovala požitky, jež nám jídlo přináší.
Vydavateľstvo: Host, 2022
Počet strán: 360
Žáner: Literatúra faktu/Populárno-náučná
Že evolučná biológia disponuje poznatkami, o tom svedčí množstvo štúdií a neustále pribúdajúcich dôkazov z rôznych odborných sfér, no to, že väčšina jej poznatkov je neustále v plienkach, je rovnako nepochybné. Množstvo informácií z rôznych odvetví evolúcie, resp. evolučnej etológie je dlhodobo v rovine dohadov, a pre nedostatok relevantných dôkazov isto ešte na dlhú dobu bude. Evolučné poznatky týkajúce sa vývinu chutí, chuťových receptorov a potažmo stravy sa v jednu syntézu snaží zhrnúť i monografia Lahoda, ktorá sa skrz ľudskú potrebu stravovania snaží zrekapitulovať a objasniť, prečo je chuť jedla pre človeka natoľko dôležitá, či má obrannú a ochrannú funkciu alebo nakoľko práve tento aspekt poslúžil rýchlemu vývinu, zmene zberača na lovca a podobne.
Autori monografie, evolučný biológ Robert Dunn a antropologička Monica Sanchezová na ploche desiatich kapitol predstavujú základné teórie o dôležitosti vývinu ľudských chutí a ,,lahodnej" chuti ako takej. Podľa obsahu a zamerania je jasné, že dielo je určené predovšetkým pre čitateľov znalých problematiky, neznamená to však, že by si k nej nenašiel cestu ani čitateľ-amatér, resp. čitateľ bez biologických či chemických znalostí. Všetky kapitoly sú spracované popularizačným výkladovým štýlom, informácie z poznámok pod čiarou sú taktiež zjednodušené a často hlboko dovysvetľované tak, aby bol text prístupný čo najväčšej skupine čitateľov. Za povšimnutie stojí i narácia diela, ktorá, paradoxne, často vyznieva, akoby chceli autori s čitateľom žartovať, v texte sa často objavujú vtipné kontextové poznámky či konverzačný humor, čo rozhodne nie je bežné pre klasickú odbornú publikáciu. ,,Obzvlášte chutná byla podle všeho mamutí chodidla, a vy už přitom nikdy nebudete mít příležitost je ochutnat." (s. 18)
V diele sa teda prelínajú dôležité historické medzníky v chápaní a vývine ľudskej chuti, resp. každá kapitola slúži ako súhrnný prierez jednou konkrétnou témou vývinu výberu potravy, pričom sa aktívne odkazuje nielen na poznatky z biológie, histórie či chémie, ale i na etnológiu, sociokultúrne vzťahy či kultúrnu antropológiu. Dielo je vo svojej syntetickosti jedným z prvých, pričom odkazuje a nadväzuje aj na predchádzajúce výskumy či tvrdenia, publikované v menších akademických prácach.
Tematicky dielo ponúka široký záber, od podstaty vyhľadávania potravy pravekým predkom a zostavovanie určitého ,,pravekého jedálnička," cez podstatu príjmu potravín so sladkou či slanou chuťou, význame tučných mastných jedál, negatívnej stránke vyhynutia určitých druhov zvierat až k popularite používania vegety a odhalenia šiestej chute, tzv. umami a jej dôležitosti v modernej spoločnosti. Text vo veľkom dopĺňajú i popisy rôznych popularizačných výskumov a experimentov, ako napr. známy ,,zvratkový" psychologický experiment o vôni parmezánu a koncentrovanej kyseliny maslovej. Tento, i iné experimenty sa snažia poukázať na základný fakt - nielen, že je chuť a čuch nutne evolučne previazaná, ale samotnú chuť, potažmo čuch jedinca do značnej miery dokáže ovplyvniť psychológia, vlastný postoj či presvedčenie.
Po obsahovej stránke je dôležité spomenúť i dielo Jeana A. Brillant-Savarina, ktoré v slovenskom preklade vyšlo pod názvom Umenie vychutnať si život alebo Fyziológia chuti (Mladé letá, 2012), a na ktoré Lahoda často odkazuje. Možno vyjadriť údiv nad tým, že Fyziológia chuti, ako jedno z najvýznamnejších tematických diel je v našich geografických končinách pramálo známe, napriek svojmu nespochybniteľnému spoločenskému významu a istej nadčasovosti, ktorú poskytuje.
Dielo Lahoda je teda komplexným dielom s inovatívnou témou, ktorého forma i narácia umožňuje prístup i laickému čitateľovi, zároveň je samotná téma čitateľsky atraktívna, a i napriek relatívnej malej prebádanosti či relevantnosti všetkých kauzalít ponúka hlboký ponor do problematiky a fundamentálne informácie pre širokú masu čitateľov, ktorých zaujme.
Za poskytnutie knihy ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára