Kambodžská odysea... - Haing Ngor, Roger Warner : Vražedné pole

Anotácia
: V dubnu 1975 se dostali v Kambodži k moci Rudí Khmerové vedení mužem, který si říkal Pol Pot. Rudí Khmerové rozpoutali v zemi teror, vyhnali veškeré obyvatelstvo z měst na venkov a z lidí udělali otroky. Kambodžský lékař Haing Ngor v této knize vypráví děsivý příběh o tom, jak přežil běsnění Rudých Khmerů ve své zemi, a vydává svědectví o nepředstavitelném strádání, ohromující brutalitě, utrpení a nelidském chování režimu, který zemi naprosto rozvrátil. V roce 1979 se mu podařilo z Kambodže uprchnout do Spojených států amerických, kde jako sociální pracovník pomáhal jiným uprchlíkům. Další obrat v jeho životě nastal, když ho režisér Roland Joffé obsadil do role kambodžského novináře a tlumočníka Ditha Prana ve filmu Vražedná pole (1984), za kterou získal Oscara. Haing Ngor zemřel v roce 1996 v Los Angeles při loupežném přepadení.
Kniha je mimořádně silným memoárem o životě v zemi, kde vládl komunistický režim Rudých Khmerů. Autor líčí sestup země do nepředstavitelného pekla: světa otroků a nesmyslné brutality, v níž zanikl jakýkoli rodinný život. Ale vedle bolesti a strastí kniha přináší i naději a je zářným příkladem toho, jak dokáže ten nejlepší druh lásky „rozkvést“ kvůli sdílené zkušenosti děsivého utrpení. Tato kniha připomíná hrůzy války, ale je především důkazem o nezlomnosti lidského ducha.


Vydavateľstvo: JOTA, 2020
Počet strán: 560
Žáner:  Biografia/Historický/Sfilmované

Na pultoch našich kníhkupectiev je v rôznych kvalitatívnych i kvantitatívnych obmenách možné nájsť množstvo auto/biografickej prózy, zaznamenávajúcej priebeh života tých, ktorí prežili počas rôznych historických míľnikov. Nutno dodať, že tieto prózy sa najčastejšie zameriavajú na Európanom, potažmo nám známe a geograficky blízke dejinné udalosti, najčastejšie obdobie holokaustu a teroru druhej svetovej vojny. Tieto diela sa tešia popularite v širokej čitateľskej obci, ba oslovujú i bežne nezainteresovaných, príležitostných čitateľov a diel s biografickými prvkami (či už aj viac alebo menej beletrizovaných) vo svojom žánri každoročne pribúda, takpovediac, geometrickým radom.

Je však pozitívom, ak sa k nášmu súčasnému čitateľovi približuje i dielo pojednávajúce o inom, neeurópskom konflikte, na ktorý už mnohí súčasníci zabudli, v učebniciach dejepisu sa nevyskytuje ani na pôde jednej vety a o ktorom široké všeobecné povedomie skoro neexistuje. Veď skúste na ulici náhodným osloveným položiť otázku, čo alebo kto je Pol Pot.

Haing Ngor, preživší diktátorského režimu v diele Vražedné pole popisuje prevrat a diktátorské obdobie teroru Červených Kmérov v Kambodži. Keďže autor vedel, aké mizivé je v západnej Európe povedomie o tomto dejinnom období, jeho rozprávanie je veľmi obšírne, detail sa kladie nielen na popis hrôz a skutkov, ale i na vykreslenie celkovej atmosféry v krajine, problémov, ktoré celému konfliktu predchádzali i sociokultúru, ktorá formuje kambodžský ľud. ,,Kambodža. Pro většinu lidí je to jen název země. Někde daleko, kde se stalo něco hrozného, a málokdo přesně ví co. Když zmíníte Pol Pota nebo Rudé Khmery, lidé si začnou něco vybavovat. Bud' bombardování, genocidu, nebo dokonce film Vražedná pole. Ale to všechno přišlo až později." (Vražedné pole, s.18)

Ngor nie je historik, a aj napriek tomu, že je próza napísaná v spolupráci s profesionálnym novinárom, mnoho profesionálnych historikov by argumentovalo, že je značne subjektívna a emočne podfarbená, čo v tomto type prózy/žánru je logické, no to neznamená, že ju nemožno ,,brať vážne." Autor nie je ako narátor narcista a najmenej prikrášľuje, paradoxne, seba. ,,Byl jsem horkokrevný a tvrdohlavý, ten typ člověka, který když se s někým dostane do sporu, nikdy neustoupí, ani kdyby věděl, že nemá pravdu." (Vražedné pole, 20 s.)

Autor tak v množstve etáp zo svojho života popisuje svoje zlé rozhodnutia a svoj zlý charakter, bez príkras, bez nostalgického filtru minulosti, čo sa, konieckoncov, najlepšie reflektuje v doslove diela, ktorý už nie je písaný autorom, no polemizuje sa v ňom o autorovej záhadnej smrti, čo znova, prinúti čitateľa zvažovať skutočný Ngorov charakter. Próza je plne autentická, na nič sa nehrá - no v oboch smeroch - rovnako úprimne sa popisujú  vzájomne vzťahy s rodinou a manželkou Huoy, ktorá v celej narácii hrá významnú, takpovediac, kľúčovú úlohu. Láska je dokonca určitým leitmotívom veľkej časti autorova života - prostriedok nádeje v beznádeji, ktorý drží človeka pri zmysloch. Pritom popisy zoznámenia a počiatočného spoločného života sa podobajú na klasické premisy z romantických seriálov pre ženy. Je to ale práve jemná a útlocitná, no silná a odhodlaná žena, ktorá autora ako svoju líšku krotí a privádza na dobré chodníky života slušného manžela. I v dobe, keď sa všetko naokolo rúca.

Ngorovo rozprávanie prechádza z akéhosi melancholického, ale úprimného reflektovania prežívania mladého muža, končiaceho medicínske štúdium a začínajúceho prvý vážny vzťah, to všetko na pozadí popisu života a politickej siete Kambodže do omnoho realistickejšej roviny, ktorá síce kde-tu ponúkne láskyplné momenty, no tieto z pôvodného milostného podtextu plného mladíckej nádeje prechádzajú do prostých naturalistických giest objatia v strachu o život, spoločného hľadania zvyškov potravy a podobne.
Tak ako sa transformuje manželský vzťah, mení sa i Kambodža.

Autorova explicitnosť je rovnako zamerná a dávkovaná postupne. Ako sám popisuje: ,,Ak toto všetko prežije, porozpráva o tom." Tak sa čitateľ stretá tvárou v tvár popisom činov podobných tým, ktoré opisujú preživší z koncentračných táborov (škrtenie, bodanie bajonetmi, hanobenie mŕtvol - i gravidných), no s tým rozdielom, že vykonávatelia týchto činov sú často mladiství a deti vo veku bezmála trinásť rokov, príslušníci sfanatizovaných partizánskych skupín Červených Kmérov. Autor i jeho rodina pracovala v nútených poľnohospodárskych gulagoch, do ktorých boli odvedený najprv vyššie vrstvy spoločnosti, neskôr už prakticky každý, kto sám režim nevyužíval. Triedna degradácia z intelektuálne založeného gynekológa-pôrodníka na poľnohospodára a robotníka je teda jedným z dôležitých sebareflexií autorovho rozprávania.

Množstvo čitateľov sa so spracovávanou témou stretne po prvýkrát či s veľmi malou prvotnou vedomosťou o danej problematike, vďaka obsiahlej informačnej vložke, pokrývajúcej dôležité míľniky nielen Kambodže, ale i celej Indočíny, ich vzájomných politických i sociokultúrnych vzťahov pred i v priebehu vojny nie je nutný hlboký rešerš čitateľa pred samotným čítaním. Dielo teda dokáže stáť samé za seba, i bez akejkoľvek sekundárnej literatúry aj pre absolútne neznalých. Etnografické, historické či jazykovedné vsuvky sú potom i výbornými, takpovediac, samostatne stojacimi informáciami, ktoré sú si čitatelia najčastejšie schopní zapamätať.

Ngorova výpoveď však nie je zameraná na citové vydieranie, i explicitné pasáže sú autorom popisované s istým citovým odstupom, skoro mechanicky, no zároveň, pri pasážach popisu života pred i po udalostiach a so svojou ženou je zase popis značne citovo zafarbený, dokonca je láska, ako bolo spomenuté, určitým leitmotívom veľkej časti jeho života - prostriedok nádeje, až sa zdá, že autor sám odmieta zlým spomienkam prikladať váhu, emočne do nich investovať. Ak by sa mohlo zdať, že autorov život po úteku do Thajska spolu s ďalším tisíckami ľudí sa zmenil na idylku, opak je pravdou. I nová etapa života - život migranta v Amerike, v krajine, ktorej jazyk sotva ovláda priniesla množstvo nepríjemných spomienok, samotný príbeh okolo získania úlohy vo filme Vražedné pole je potom zaujímavý a zároveň tak neuveriteľný, že sám o sebe pôsobí ako scenáristická hollywoodska kľučka, ktorá sa nikdy nemohla odohrať, i keď sa naozaj stala.
Malou záhadou zostáva, prečo Ngor po príchode do Ameriky neobnovil svoju lekársku činnosť a v medicínskej brandži nepokračoval, i keď je pochopiteľné, že po množstve rokov nevykonávania praxe ako lekár ,,z praxe vyšiel" (čo i sám v diele tvrdí) a o jej obnovu v inej krajine pravdepodobne nemal záujem.

Vražedné pole (ktorý ako rovnomenný filmový produkt zaujal širokú verejnosť západného sveta a jej záujem o dianie v oblasti tzv. Indočíny) je v našich končinách nezvyčajným autobiografickým dielom, ktoré prekvapí nielen i dnes stále málo známou tématikou, ale i popisom spôsobu života v danej časti Ázie, jej vnútropolitickými rozpormi, zvykmi a tradíciami, to všetko na pozadí života jedného muža, ktorého životný údel a utrpenie je jedným príbehom z miliónov ďalších, na chlp podobných. Sporná zostáva dĺžka diela, ktorá naráža na zdanlivú repetetívnosť určitých pasáži, no toto sa deje na úkor autorovej snahy popisovať detailne a čo najpresnejšie predovšetkým prvky diktátorského režimu a ich dopady na svoj život, čo môže z času na čas vyvolať redundantný dojem, no ten nemožno nazývať kardinálnou chybou.

Za poskytnutie knihy ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Odporúčané články