Vydavateľstvo : Lindeni, 2020
Počet strán : 376
Žáner : Román/Krimi/Psychologický
Román Prvá lož motivicky pracuje s podobnými vzorcami, ako známejšia sestra žánru Stratené dievča. A i keď Parkovej naračné postupy sú od Flynnovej žurnalistickej strohosti skôr typickou naráciou žánru krimi, majú od naliehavosti a domestic noiru spracovávaného v Stratenom dievčati na míle ďaleko. Pritom samotná premisa diela má potenciál. Partnerská oddanosť, snaha pomôcť svojej polovičke a zamaskovať neplánovanú vraždu, to všetko môže pod kvalitným spracovaním smerovať k príjemnej sociálnej dráme o vine a treste, klamstve a pravde. Tu sa však autorka rozhodla ísť svojou cestou, a tak namiesto sociálnej drámy, kombinovanej s istou noirovou zápletkou stavia hybridný subžáner krimi-psycho-spoločensko-domestic noirovej prózy, v ktorej väčší priestor nedostane ani jeden žáner a v ktorom sa o svoje pevné miesto striedavo preťahujú psychologické motívy s tými spoločensko-kriminálnymi.
Zámery hlavných postáv, ako aj ich samotné charaktery sú načrtnuté veľmi slabo, skorej ako o komplexnosti môžeme hovoriť o čierno-bielych hrdinoch, i keď sa autorka silou-mocou snaží o ich hlbšiu psychologizáciu rôznymi traumami, pitím a depresiami, ktoré však prichádzajú a miznú na objednávku autorky a podľa potrieb subzápletiek, čím sa dostávame i k samotnému spomínanému žánru domestic noir. Tam, kde Flynnová spracovala tiaživú nedôverčivosť a strach medzi partnermi a tým kompletne zresetovala pre nás dobre známe atribúty slova domov, tam Parková len laxne tápe a naveľa utvorí zopár noirovejších scén, napr. hádky s otrejšími dialógmi, ktoré však na dĺžku a žáner diela nemôžu stačiť.
Čitateľ sa teda neustále stretáva s nelogicky jednajúcimi postavami manželov, ktorých autorka stavia do nezrozumiteľných a vykonšruovaných podzápletiek, ktoré sú už vyslovene štylizované a zabehané témy narácie žánru (vynútená nevera pod vplyvom okolností, nečakané tehotenstvo), pričom línia krimi, ktorá tu vraj má hrať prím je nezaujímavá, vopred vyhraná, či skôr prehraná, pátranie detektívov je bez inovácií či aspoň jednej jedinej charakterovej vlastnosti policajných príslušníkov, postavy sú bábky vedené autorkou ako marionety.
A aj napriek relatívnej dynamickosti diela, ktoré neustále strieda perspektívu postáv (na otázko prečo? nie je jasná odpoveď, keďže by príbeh mohol byť odrozprávaný i autorským rozprávačom a dojem by bol rovnaký) v ktorej sa rovnako neustále skáče a chronologicky posúva v čase je Prvá lož slabším odvarom žánru, ktorý padá na slabo spracovaných postavách a nejasnej cieľovke, pričom je možné, že ak by autorka namiesto krimi tvorila čistú sociálnu drámu reagujúcu na tému ,,ako sa vyrovnať so zabitím človeka", potenciálny resultát by mohol byť nielen oveľa motivicky kohéznejší, ale i prepracovanejší. Takto je z diela iba mdlý zlepenec, ktorý zaujme predovšetkým menej sčítaných čitateľov bez znalostí kvalitnejších žánrových ,,bratov a sestier."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára