Pár viet k... - Maeve Brennan - Príbehy z New Yorku – Rozvláčna dáma


Anotácia : Spomedzi množstva novinárov a reportérov, ktorí v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch písali pre časopis New Yorker, je najvýraznejšou Írka Maeve Brennan. Od roku 1954 do roku 1981 písala do rubriky Šum mesta pod pseudonymom Rozvláčna dáma.Jej nezabudnuteľné momentky zo života malých reštaurácií, lacných hotelov a preplnených ulíc okolo Times Square a vo Village predstavujú nadčasovú, trpkosladkú poctu mestu, ktoré nazývala najľahostajnejším, najambicióznejším, najzmätenejším, najkomickejším, najsmutnejším a najchladnejším a zároveň najľudskejším z miest.
Momentky z New Yorku niekedy pripomínajú maľby Edwarda Hoppera. Maeve Brennan v nich zachytáva svetlo, ktoré dopadá na scénu pri stole v reštaurácii, hotelovej lobby či v metre a osvetľuje ju.

Vydavateľstvo :  Inaque, 2018
Počet strán :  180 
Žáner :  Poviedky/Úvahy/Spoločenská próza

Zbierka krátkych úvah o rôznych témach a motívoch z mesta New York, ktoré často autorke asocijujú znenazdajky, čím sa tvoria zdanlivo komplexné minipríbehy s nenúteným, skoro mravným ponaučením pre čitateľa od Maeve Brennanovej, predlohy literárnej hrdinky románu Trumana Capoteho Raňajky u Tiffanyho na prvý pohľad môžu pôsobiť ako žoviálne esejistické kontemplácie či naopak, prostoduché, jednoduché stĺpčeky v novinách bez hlbšieho plánu, pravda je však niekde medzi. Brennanová je skvelou pozorovateľkou, viac ako nosné informácie či dialógy zo zažitej situácie si pamätá a opisuje typ šumu vetra, moment, akým niekto prechádza po ulici, sotva viditeľný úškľabok či vôňu parfému, ktorá sa šíri z dámy, ktorá sedí pri vedľajsom stole. Tým sa i z publicistického žánru článku, ktorý býva naozaj ojedinele umelecký či silne poetický stáva prozaicko-poetický reflexívny útvar, v ktorom často víťazí obsah nad formou, pracuje sa s detailným opisom daného momentu, na zachytenie prítomného okamihu a to, ako najlepšie vystihnúť genius loci daného mesta bez toho, aby všetko toto pôsobilo prvoplánovo alebo repetetívne. 

Brennanová teda nie je prvoplánová, píše jemne, no jej rukopis má snahu ponášať sa aj na mužský, keďže doba, v ktorej tvorila priala oveľa viac mužom, v každom, i novinárskom smere. Poetické časti, veľmi melancholické je schopná striedať s veľmi logickými či úsečnými časťami, čo tvorí zaujímavú štruktúru každého článku. Autorka naviac často veľmi podrobne a skoro psychologicky rozoberá témy z nám dobre známych situácií a udalostí, ktoré prebiehajú neustále nielen v New Yorku, ale v každom meste a každodennom živote každého z nás, čím deidealizuje nielen New York ako mesto neskutočných, neopakovateľných snových zážitkov, ale zároveň sa približuje perspektíve čitateľa a v druhom významovom pláne krátkych textov reflektuje a kritizuje aj ľudské správanie - zlosť, pýchu, neslušnosť či hlúposť hneď na niekoľkých úrovniach, ktoré sú v každom kúte sveta rovnaké. Citeľný je však Brennanovej nadhľad, irónické slnečné okuliare skrz ktoré nazerá na život naokolo a skrz ktoré celé toto subjektizuje. I napriek tomu, že sa môže zdať, že charakteristický rukopis používania množstva statických opisov je nadmieru a že občasne sú texty svojou formou repetetívne, dielo, resp. texty ako také samé o sebe príjemne prekvapujú svojou formovou stránkou a námetmi sú aktuálne i dnes.

Za poskytnutie knihy ďakujem vydavateľstvu Inaque!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Odporúčané články