Feminínne o Eyrovej : Charlotte Brontë - Jana Eyrová

 Anotácia : Už půldruhého století fascinuje Jana Eyrová čtenářky i
čtenáře a znalci si dodnes lámou hlavu, proč je tohle dílo tak oblíbené. Jak už to bývá u knih, které zůstávají stále živé, musí příběh obsahovat něco víc, než jen nečekané zvraty romantických epizod a dramatické prvky gotického románu. Čas odvál upjatost viktoriánské epochy a utišil skandálnost chování a názorů nevázané hrdinky, na jejíž obranu spisovatelka napsala: „Nepleťme si konvenci s morálkou!” Královna Viktorie byla ostatně knihou přímo nadšena.

Tajemství velké a široce oblíbené literatury se nedá definovat, ale něco nám generace nadšených čtenářů přece jen prozradí. Uvědomujeme si, že čteme smyšlený příběh, přitom ale cítíme, že hlas vypravěčky je podivuhodně skutečný, emoce jsou opravdové a události výbušné. Proto zápas nezdolné a statečné hrdinky s její nelidskou opatrovnicí, krutými podmínkami v internátní škole a s tuhým sociálním řádem působí tak mocně. Prozrazuje autorčinu vlastní zkušenost, prožitek šikanované dívky po ztrátě rodičů.

Vydavateľstvo : LEDA, 2018
Počet strán : 568
Žáner : Román/Sociálny/Historický/Romantický

- text nie je písaný ako 100% literárne kritická esej, skôr som sa snažila o ľahšiu, akoby populárno-náučnú esej, vhodnú a stráviteľnú i pre bežného čitateľa internetového blogu- 

Gotický román ako žáner anglickej romantickej literatúry zaznemanal nemalý úspech v dobe svojho vzniku dielami ako Jane Eyre či Búrlivé výšiny sestier Brontëových, Shellyovej Frankensteinom či Podivným prípadom doktora Jekylla a pána Hyda od Stevensona, pokračovatelia žánru však z jeho popularity ťažia i dnes, v tranformovaných dielach s podobnými prvkami, či už v kinematografických hororových počinoch ťažiacich z motívu komornej, osamotnej atmosféry starých sídel, či v románovej tvorbe, z ktorej môžeme spomenúť napríklad recenzovaný román Dieťa ohňa, ktorý sujetovo stál na podobných literárnych princípoch.

Dielo Jana Eyrová, prvýkrát publikované v roku 1847 vyvolalo na poli súvekej literatúry spoločenské pozdvihnutie. Na otázku prečo? je možné odpovedať niekoľkými možnými spôsobmi. Tým pravdepodobne najvýraznejším a najočividnejším vysvetlením je, že sujetová idea diela prudko hraničila, ak nie i odporovala s dobovým sociálnym názorom na spoločenské postavenie ženy v silne patriarchálnej spoločnosti, pričom autorka vyzdvihovala charakterové črty hlavnej hrdinky ako duševná sebaistota, hrdosť, zachovávanie si svojho názoru a vlastnej tváre v societe či váženia si samej seba a triezve zmýšľanie o sebe i ľuďoch okolo bez strachu z názoru iných, pričom tieto a iné črty, ktorými hlavná hrdinka disponuje a hodnoty, ktoré vyznáva, veľmi tenko hraničili s feministickými názormi, ktoré v ére 19. storočia a hlboko stradicionalizovaného Anglicka nemali svoje pevné miesto.

Druhým možným vysvetlením sa naskýta názor, že práve motív vzťahu so starším a ženatým mužom a motív skrytej bigamie prinášal zlý príklad čitateľom a navádzal ich na podobné konanie. Tu treba spomenúť fakt, že nevera vo vyšších (ale samozreme i nižších) kruhoch nebola ničím neobvyklým ani v časoch minulých, určité milenecké vzťahy, ktoré neprerastali do roviny ohrozenia manželstva sa dokonca spoločensky tolerovali čo poznáme napr. i z iných diel svetovj litratúry (napríklad Tolstojova Anna Karenina a iné), takže tvrdenie, že román mravne pohoršoval je zcestný i pre dobové tvrdenia. Tobôž je zreteľné, v akom sociálnom prostredí Brontëová ako autorka vyrastala - silné náboženské pôsobenie predovšetkým zo strany otca - anglikánskeo duchovného sa tematicky prejavuje nielen v jej tvorbe, ale i v tvorbe jej sestier ( Emily i Anne), kedy sama Eyrová vyznáva hlboké tradicionalizovamé náboženské hodnoty society, odmieta stať sa milenkou ženatého muža a ponižovať sa nežitím v manželskom zväzku, túži odpúšťať nepriateľom ...
V čom však tkvie popularita románu ako takého? Odpoveď možno znova rozviesť - svoj podiel má z veľkej časti naratív diela, ktorý je na dobovú tvorbu veľmi ľahko čitateľný, ťaží z obrazotvornosti čitateľa, statické obrazy sú farbisté a poetické, autorka volí pre svoju dobu nie bežného priameho rozprávača, čím je schopná čitateľa oveľa viac vtiahnuť do deja, zosubjektíniť mu prečítaný text, na čo nadväzuje vkombinovanie gotických prvkov - opustená izba v Janinom detstve, v ktorej údajne straší, neskôr starobylé odľahlé panstvo, osamotené, s množstvom prázdnych miestností, nehostinné prostredie, počasie, ale i subjektívne zapojenie fantázie, preludy či strach vyplývajúci z týchto vizuálnych podnetov a iné upevňujú a budujú i určitý celkový zámer románu - vystrašiť, zaujať, získať pozornosť, vtiahnuť čitateľa do deja. Prekvapivé rozuzlenie, ktoré prichádza neskôr a ktoré rovnako slúži na ,,zamknutie" čitateľa v príbehu je už len čerešničkou, pričom toto rozuzlenie slúži i ako isté vymanenie sa z predchádzajúcich strachov, pochovanie či zažehnanie duchárskych, nekresťanských dojmov, že duchovia a zlo existuje, ale poukázanie na to, že zlo sa nesie v ľuďoch ako i strach pramení z nevedomosti a z transformovania ľudskej psychiky.

Druhá časť úspechu pramení z postáv - nielen priamo z ústrednej dvojice, ale vo všeobecnosti by toto tvrdenie mohlo platiť. Najočividnejší, a z veľkej časti i natoľko populárny u čitateľov je práve ich charakterový vývin, ako Jany, tak i p. Rochestra, no nezabúdajúc ani na ostatné vedľajšie postavy, námatkou pani Reedoven či duchovného Johna Riversa. Ako bolo spomenuté, istá náboženská ideológia a presvedčenie formovali autorku i jej román, pričom i jej postavy jednajú v medziach slušnosti správneho kresťana (anglikánskeho, ak chcete), buď už od začiatku, ako samotná Jana, ktorá má tieto zvyky a tradície v hlbokom osobnom presvedčení, či pod vplyvom skutočností, nadobudnutých poznatkov, vnútorného prezretia či vlastného životného pokánia ako Rochester či teta Reedová. A nielen to, ide práve o charakterovú rozmanitosť, ktorú dielo vyzdvihuje. Žiadna z postáv nie je čierno-biela, ale disponuje množstvom, často i protichodných čŕt, nálad a motívov správania, pričom si ich i sama uvedomuje, a buď sa ich snaží zmeniť, posilniť alebo napraviť. Tento fakt je výborne vidieť v charakterovom prerode Rochestera, kedy sa z najprv naivného mladíka stáva zatrpknutý muž, aby neskôr, pod vplyvom osvietenia (láskou, milosťou, triezvym vedomím) znova prehodnotil svoj charakter a mal chuť a snahu byť lepším, na seba i na ostatných.

To, že autorka postavy neštylizuje ako vizuálne nádherné ( i keď John Reed sa v určitom kontexte textu dá nazvať ako pekný) má rovnako viac interpretácií : jedna z nich je, že sama autorka v živote nebola obdarená krásou a ak sme ochotní Eyrovú chápať ako čiastočnú autobiografiu, nemôžeme sa diviť, ako je vizuálne štylizovaná , čo v istom zmysle mohlo autorke slúžiť i ako istý prvok sebapokánia, prijatia sa, odprostenia sa od seba samej, v druhom zmysle môžeme napríklad vzhľad Rochestra pripodobňovať i prostrediu, v ktorom žije a ktorým je ovplyvnený - drsnosť v tvári môže poľahky korešpondovať s nehostinnosťou prostredia, samotou, zlými životnými skúsenosťami a podobne.

Nesmieme opomenúť i dva dôležité body - tým prvým je, že Jana Eyrová nie je rozhodne primárne románom žánru romantického, v zmysle vzťahového, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať nezainteresovanému čitateľovi. Autorke ide primárne o kritiku či minimálne reflektovanie spoločnosti, jej dobových tradícií, zaužívaných pravidiel a i nezmyselných zvykov, ktoré znehodnocovali ľudí s nižším postavením, nižšou spoločenskou triedou a z nižšej vrstvy ( ako napríklad i práve guvernantky), znemožňovali im plnohodnotne vyjadriť svoj názor, prejaviť svoje pocity, nálady, navýšiť svoje postavenie, cítiť sa seberovný s ostatnými atď. Autorka teda nepoukazuje iba na práva žien ako skupiny, na ich právo na slobodný názor, prejavenie sa, na uvoľnenie nezmyselných etických kódexov voči nim a zastaranú morálku Anglicka 19. storočia, ale i na význam ,,obyčajných" ľudí z nižších vrstiev spoločnosti, na ich právo na slobodný, slušný život, na potrebu slušného správania sa napr. voči sluhom, ale naopak i k deťom zo sirotincov/chudobincov, ktorí si zasluhujú rovnako tolerantné zaobchádzanie, jedlo či teplý príbytok bez telesných trestov a ponižovania zo strany vychovávateliek a iných.
Druhým bodom je fakt, ktorý spomína John Green v jednom z dielov jeho náučného internetového projektu Crash Course. Nasvetlil totiž veľmi zaujímavú ideu - a to, že v istých interpretáciách sa dá považovať Berta Mason za alter ego Jane Eyre. Vysvetlenie tohto tvrdenia pramení v jednoduchej interpretácií fabuly diela - v istých pasážach diela textu sa akoby striedajú protipóly - scéna, kedy je napr. Jana šťastná sa akoby dopĺňajú so scénami, kedy Berta podpaľuje posteľ p. Rochestra či behá šialená po sídle, či scéna, kedy sa Jane chystá na svadbu a Berta trhá jej závoj - i tieto momenty akoby naznačovali , že Brontë nielenže poukazuje na stereotypný a pravidlami upnutý svet žien, v ktorých majú svoje nadiktované správanie, potrebu neprejavovania citov, hnevu či podobne, no zobrazuje i pokojnosť, a akoby očividný strach prejaviť sa, nájsť svoje pravé ja u Jane, pričom do jej protipólu stavia živočíšnosť, naturálnosť a brutalitu Berty, ktorá svoju prirodzenosť, i keď značne pokrivenú vystavuje explicitne, bez strachu. Je teda možné, že táto vnútorná spútanosť a strach Jane a živelnosť Berty zrkadlí Janinu túžbu po duševnom otvorení sa, skutočne plnom vyjadrení seba samej a sebaprijatí, vzdelaní či vášni, ktoré však prichádza až neskôr, získaním spoločenskej nezávislosti a sociálneho statusu.

Je pochopiteľné, prečo si román nachádza čitateľov i dnes - najjednoduchším a najelementárnejším tvrdením je, že sa jedná o mix žánru, pričom gotický romantický a historický nie sú jedinými. Práve poukazovanie na princípy súvekého Anglicka, na triedne nedostatky, či sociálne správanie sa ľudí naprieč vrstavmi ( čo už istým spôsobom pripomína prvky realistického románu), ale i napínavosť, prvky strachu a komornej hororovosti starého hradu skĺbiace sa s romantickým vzťahom, takpovediac, zakázanej lásky robia román tak populárny naprieč generáciami, pričom je schopný neustále osloviť všetky, i naozaj mladé vekové kategórie a autorom i autorkám slúži ako inšpirácia, nakoľko by sa poľahky dalo tvrdiť, že množstvo vzťahových románov žánru červenej knižnice založených na vzťahu profesor - študentka či zamestnávateľ - podriadená majú ideový základ práve v tomto diele.

Za poskytnutie knihy ďakujem vydavateľstvu LEDA!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Odporúčané články