Rukojemníkom vo vlastnom tele, rukojemníkom v cudzom živote... - Lisa Genova : Poslední věta

Anotácia: Realistický a lidský román o bezmoci, křivdách, obětavosti i smíření od bestsellerové autorky Lisy Genovy.
Ještě před osmi měsíci sklízel vynikající koncertní klavírista Richard s procítěným projevem a bezchybnou technikou ovace vestoje po celém světě. Dnes má ALS, amyotrofickou laterální sklerózu: ochrnula mu celá pravá paže a nepohne prsty. Ztráta schopnosti pohybovat rukou mu připadá jako smrt, ztráta opravdové lásky nebo rozvod – jeho rozvod. Ví přitom, že brzy přijde i o levou ruku.
Karina před třemi lety sundala ze stěny svatební fotku, a místo ní si pověsila zrcadlo. Obrátit list však ještě nedokázala. Paralyzují ji výmluvy a strach, žije nenaplňující život učitelky klavíru a bojí se věnovat se kariéře, kterou v mládí opustila. Podle ní za všechno může Richard a jejich nevydařené manželství.
Když se Richardova nemoc zhorší a už nemůže žít sám, Karina se o něj začne neochotně starat. Zatímco mu slábnou svaly, hlas i dech, kdysi znesvářená dvojice se společně snaží smířit se s minulostí dřív, než bude pozdě.

Vydavateľstvo: Jota, 2021
Počet strán: 280
Žáner: Román/ Psychologický/Sociálny 

V živote človeka je dôležitým bodom istá konzistencia, malé zvyky, ktoré si jedinec vytvorí, vzorce správania, ktoré si osvojí a zaužívané postupy, ktorými sa bezpečne riadi, a ktoré považuje za stále, nepremýšľa nad nimi. Ak tieto bežné, zdanlivo trvácne návyky naruší sociálny aspekt - nový vzťah, problémy v tom starom, rozvod či príchod potomka, je možné si vytvoriť nové a na tie staré zabudnúť či s láskou spomínať. Ak ich naruší aspekt zdravia a nevyliečiteľnej choroby, ktorá z vás za pár mesiacov vycicia nielen všetok elán, schopnosti a emócie, ale i peniaze, úspory a sociálne kontakty, precitnutie býva často fatálne a, v konečnom dôsledku, tom, ako sa s ním jedinec vysporiada na veci už nič nezmení.

Americká autorka Lisa Genova v próze Poslední věta spracováva podobnú problematiku - náhlu a nečakanú nutnosť vyrovnať sa s vysoko invazívnou chorobou ALS (Amyotrofická Laterálna Skleróza), ktorá v priebehu mesiacov pripraví postihnutého hrdinu nielen o bežný život, na ktorý bol zvyknutý, ale i o ilúzie, sny o budúcnosti a jeho talent i prácu klavírneho virtuóza. Autorka má s podobným typom textov o invazívnych neurologických ochoreniach skúsenosť, je vyštudovaná neurovedkyňa a práve jej kniha Strácam svoje ja (v originále Still Alice), ktorá stála ako podklad pre scenár Oscarom oceneného filmu s Julianne Moore v hlavnej úlohe, sa tematikou zameriavala na život s postupujúcou Alzheimerovou chorobou.

Oba texty sú si podobné, topos choroby ako katalyzátora nevypovedaných pocitov i skutočností a prostriedku prehodnocovania svojho doterajšieho života je v tvorbe Genovovej hojne využívaný, i keď z Poslednej věty prýšti väčšia naliehavosť, spôsobená predovšetkým podrobným popisom ľudskej vášne k umeniu, hudbe, k túžbe tvoriť, žiť iný, neprízemný život a tým, ako motív nevyliečiteľnej choroby všetky tieto túžby zneguje, potlačí či odsunie do úzadia, pričom zostanú iba prízemné, elementárne túžby po prežití, možnosti hovoriť či nadýchnuť sa.

Hlavná postava, svetoznámy klavírny virtuóz a intelektuál Richard je archetypom sebestredného umelca, ktorý vďaka úspechu a talentu zabudol na pevné ľudské hodnoty, jeho bývalá manželka Karina je potom predovšetkým ohrdnutou ženou, tiež klaviristkou, žijúcou celý svoj život v tieni svojho manžela, ktorá túžila po jazzovej kariére, no pre partnera, a neskôr i dcéru sa vzdala snov o budúcnosti a po rozvode trpí krízou vlastnej identity, toho, ako správne žiť či ako v strednom veku začať odznova. Obe postavy opustili svoj patologický vzťah relatívne nedávno, po rozhodnutí oboch, neprechovavajú k sebe žiadne hlbšie city a ich interakcie obmedzujú na minimum. Richard sa obklopuje hudbou, rovnako tak Karina, i keď každý jej význam chápe inak. Leitmotív terapeutickosti hudby (arteterapie) sa nesie celým textom - hudba tu ľudí spája skrz zdieľanie rovnakej vášne, no zároveň i rozdeľuje a demonštruje rozdielnosť pováh či čŕt charakteru. 

V próze však rovnakým metrom okrem hudby spája protagonistov i samotný motív choroby. Vďaka novonastolenej situácii každá z postáv prehodnocuje svoj doterajší život, reflektuje minulosť a snaží sa prijať nevyhnutnú prítomnosť. Hlavné postavy choroba zbližuje, no nie pateticky, melodramaticky, neprichádza medzi nimi k náhlemu zápalu novej, fatalistickej nefyzickej vášne, práve naopak, obe postavy si aktívne vedomujú, že o podobnú skúsenosť nikdy nestáli, vzájomná závislosť ich sprvu dusí, vzťah opatrovaný-opatrovateľka ich mentálne i fyzicky zväzuje a stavia do nových pozícii, v ktorých jeden druhého nikdy nepoznali, nechcené ,,väzenie" je pre oboch rovnaké. Zbližovanie je postupné, nutné, založené na pragmatickom pochopení, že druhá osoba je odkázaná na vašu pomoc, že nemá nikoho iného, kto by ju umyl, odviedol na toaletu, nakŕmil, no prichádza s uvedomením si, že toto milosrdenstvo by nie nutne prišlo aj zo strany druhej, ak by sa karta obrátila.

Genovovej próza nie je výrazne štylizovaná, nepoužíva zbesilú ornamentálnu štylistiku, nekrúti sa v zmeti umeleckých obrazov, je predovšetkým reflexívna a kontemplatívna, pričom prím nehrajú postavy, ale hudba - jej chápanie, jej interpretácia, jej vytváranie. Každá veta spĺňa dynamický účel, v texte drží tempo, každý úderný monológ akoby bol pomyselným stlačením kláves v správnom poradí, vytvárajúci harmonický celok, každý popis neschopnosti čokoľvek urobiť v kontraste s popisom ľahkého života v minulosti zase evokuje disonanciu, nesúlad, ktorý sa čitateľovi, takpovediac, zle počúva. V parafráze je i vzťah protagonistov ako tvorba niekoľkostranovej sonáty - sprvu umelecky dravej, rozbúrenej, potom jemnej, utíchajúcej. Autorka v texte niekoľkokrát odkazuje na skladbu Fantázia v C Dur od Roberta Schumanna, ktorá nielenže je najobľúbenejšou skladbou hlavného protagonistu, ale po vypočutí i napovie čo-to o vývine samotného vzťahu. 

Autorka sa v próze snaží vyhýbať citovému vydieraniu čitateľa, i keď pri takto náročnej sociálnej téme je to zložité - mnohé scény sú dojímavé, proces rýchleho odchodu a straty identity, takpovediac, zo dňa na deň je tematicky silný, čo dokazuje aj záver, v ktorom prichádza i k pomyselnému vrcholu interakcie protagonistov - obaja prichádzajú k pocitu odpustenia, zabúdajú na krivdy, obaja prestávajú ľutovať to, čo sa stalo v minulosti. Posunutie vpred je dôležitým míľnikom, či už ide o posunutie vpred k nevyhnutnému, alebo myšlienkový a skutkový posun Kariny a jej dcéry, s potrebou žiť nový, iný život.

Poslední věta je prózou - opusom jednej rozpadnutej nefunkčnej rodiny, ktorá sa vďaka nečakanej skutočnosti znova spojila, ktorej členovia žili minulosťou, svojimi snami, či už uskutočnenými alebo premárnenými, obviňovali sa navzájom pre svoje nešťastie, no i tak spolu dokázali vydržať až do konca. Preto text nie je romantický, láska v ňom síce má miesto, ale iba zatajené, v nuansách, láska hlavných hrdinov z minulosti sa transformuje na pochopenie a do značnej miery i (aj keď to znie veľmi smutne) súcit. To, či je takýto prístup zo strany postáv správny už autorka necháva na čitateľskej interpretácii, no pre dané postavy je kľúčový, lepší, ako si vzťah romantizovať a, paradoxne, i v súcite je možné nájsť istú formu lásky. (s čím by však nesúhlasil napríklad Zweig) Postavy i tak, napriek zjavnému NEhappyendu a tragike dostávajú svoj šťastný koniec - v možnosti posunúť sa vpred a žiť život po svojom. 
Téma ALS sa v posledných rokoch z masovej kultúry vytratila, pred niekoľkými rokmi na ňu aspoň na malý okamih upriamila pozornosť tzv. Ice Bucket Challange, prípadne ju môže široká obec poznať skrz osobu Stephena Hawkinga, ktorý sa ale vďaka dobrému stavu a nepostupujúcej chorobe bol schopný dožiť relatívne vysokého veku. Podľa dohľadateľných informácií pacientov s týmto ochorením na Slovensku zaštiťuje Organizácia muskulárnych dystrofikov so sídlom v Bratislave, tá sa však venuje komplexne všetkým pacientom s neurosvalovými chorobami. Žiadny štátny inštitút zameraný priamo na postihnutých chorobou ALS a ich rodiny či na ich peňažnú, asistenčnú či materiálnu pomoc a osvetu na Slovensku neexistuje. K roku 2021 bolo na Slovensku diagnostikovaných okolo 400 ľudí s týmto ochorením.
---
Dodatočná poznámka autorky: niekoľko užitočných odkazov pre možných pacientov a ich rodiny: 
- slovenská nezisková organizácia: https://www.facebook.com/alslovakia
- česká nezisková organizácia: https://www.zsalsa.cz/
- slovenská súkromná facebooková skupina pre pacientov s ALS: https://www.facebook.com/groups/321178056263577
Za poskytnutie knihy ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk!

Lesk a bieda kurtizán - Sara Stridsbergová : Antarktida lásky

Anotácia: Hlavní hrdinka je zavražděna, její tělo rozkouskováno a v kufrech pohozeno po Stockholmu. Hlava chybí. Oběť sleduje „shora“, jak po ní rodiče pátrají, dokud se její identita neprokáže. Vidí, jaké životy vedou její děti. Vidí vše do té doby, dokud někdo na zemi nevyřkne její jméno naposledy. Velké existenciální drama o zranitelnosti, osamělosti a mateřské lásce.

Vydavateľstvo: Kniha Zlín, 2020
Počet strán: 272
Žáner: Román/Sociálny/Psychologický

Kambodžská odysea... - Haing Ngor, Roger Warner : Vražedné pole

Anotácia
: V dubnu 1975 se dostali v Kambodži k moci Rudí Khmerové vedení mužem, který si říkal Pol Pot. Rudí Khmerové rozpoutali v zemi teror, vyhnali veškeré obyvatelstvo z měst na venkov a z lidí udělali otroky. Kambodžský lékař Haing Ngor v této knize vypráví děsivý příběh o tom, jak přežil běsnění Rudých Khmerů ve své zemi, a vydává svědectví o nepředstavitelném strádání, ohromující brutalitě, utrpení a nelidském chování režimu, který zemi naprosto rozvrátil. V roce 1979 se mu podařilo z Kambodže uprchnout do Spojených států amerických, kde jako sociální pracovník pomáhal jiným uprchlíkům. Další obrat v jeho životě nastal, když ho režisér Roland Joffé obsadil do role kambodžského novináře a tlumočníka Ditha Prana ve filmu Vražedná pole (1984), za kterou získal Oscara. Haing Ngor zemřel v roce 1996 v Los Angeles při loupežném přepadení.
Kniha je mimořádně silným memoárem o životě v zemi, kde vládl komunistický režim Rudých Khmerů. Autor líčí sestup země do nepředstavitelného pekla: světa otroků a nesmyslné brutality, v níž zanikl jakýkoli rodinný život. Ale vedle bolesti a strastí kniha přináší i naději a je zářným příkladem toho, jak dokáže ten nejlepší druh lásky „rozkvést“ kvůli sdílené zkušenosti děsivého utrpení. Tato kniha připomíná hrůzy války, ale je především důkazem o nezlomnosti lidského ducha.


Vydavateľstvo: JOTA, 2020
Počet strán: 560
Žáner:  Biografia/Historický/Sfilmované

Odporúčané články